Zvieratká – blízki členovia rodiny

by BlogUncategorized

s bezpodmienečnou láskou k nám

     Najbližšími členmi rodiny sú pravdaže naši rodičia, súrodenci, starí rodičia, tety či strýkovia, ale mnohokrát aj naše zvieratká – náš psík, naša mačička, náš zajačik, naše morské prasiatko…Milujeme ich, máme k nim silný citový vzťah a aj oni nám dokážu prejaviť lásku, náklonnosť, sledujú nás očami, chcú pozornosť len pre seba, dokonca žiarlia na prítomnosť iných. Keď sú choré, staráme sa o nich, bojíme sa, aby netrpeli.

Zvieratko je obohatením citového života človeka a dokonca zlepšuje vzťahy v rodine. Správame sa k nemu spontánnejšie, milo a láskavo. Vedie nás k rešpektu a pokore voči prírode a ostatným tvorom na planéte.

Ťažko sa nám s ním lúči, keď nám odchádza do „zvieracieho neba“.

Naše zvieratko si pre svoju lásku zaslúži našu rozlúčku, ba aj slávnostnejšie pochovanie, navštevovanie jeho hrobu a spomínanie si na chvíle strávené s ním a s jeho veľkou a neutíchajúcou láskou. Zostaňme v tichu, v pokoji a v spomienkach pri jeho hrobe na zvieracom cintoríne a dajme sa na chvíľku uniesť spomienkam, keď nás naše zvieratko viedlo k rozvíjaniu našej ľudskosti a zodpovednosti voči svetu ľudí i prírody.

Možno sa na jeho náhrobku bude vynímať aj tento epitaf: „Moja láska k tebe bola najsilnejšou láskou na svete“ či „Už nikdy nebudem nikoho tak milovať.“ Naše zvieratko bolo predsa bytosťou, ktorá nám prejavovala emócie, vyjadrovala radosť z našej prítomnosti, a denne ukazovala svoju oddanosť a bezpodmienečnú lásku. 

prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD.

Cintorín…pre zvieratká

by BlogUncategorized

Eňa Vacvalová

Moja dobrá priateľka Evka, s ktorou pravidelne prostredníctvom mobilu zdieľame spoločné chvíle s našimi štvornohými miláčikmi, mi nedávno poslala aj takú trochu smutnejšiu fotografiu…odišla jej dlhoročná milovaná súputnička Lara. Rozlúčila sa s ňou, a Lara už odpočíva na Borievke. Do srdca, aj do domácnosti mojej priateľky vstúpila nová štvornohá bytosť…hoci sa Evka tomu najprv bránila, také tie myšlienky…že už takú stratu viackrát nechce zažiť, že ona sa s tým tak ľahko nevyrovná…a zrazu, hop, náhoda. Týrané psíčatko z útulku jej všetky tieto chmáry z duše vyhnalo.

A tak dnes už spolu s Bellou chodia na zvierací cintorín k Larinmu hrobčeku, a „debatujú“ o živote, o tom ľudskom, aj o tom psom!

Ale späť k tej fotografii. Chvíľu mi trvalo, kým som si všimla, že malá Bella nesmúti nad hrobčekom svojej predchodkyne Lary, ale nad hrobčekom akéhosi piškótového kráľa. A vlastne vôbec nesmúti, kradne mu piškóty!!! Timi Rabel, piškótový kráľ sa už len bezmocne prizerá. Ale myslím si, že aj keby mohol niečo urobiť, tak by sa skôr s tými piškótami podelil. Veď to bol „kráľ“?! Je to skvelá fotografia, a vlastne vôbec nie je smutná, ako som naznačila v úvode…

Vystihuje veľmi presne, o čom jej život, ten ľudský, aj ten psí. A podľa mňa je úžasné, vybrať sa so svojím psíkom práve na Borievku, do zvieracieho cintorína v krásnom prostredí, a zažiť, alebo si aspoň niekde, sediac na lavičke predstavovať, príbehy všetkých zvierat, ktoré tam už odpočívajú. Keď som na jednej z tých lavičiek sedela nedávno ja, predstavovala som si, ako večer, keď sa zavrú brány cintorína, si tie zvieratá posadajú spolu niekde na lúčku a debatujú..o živote. O živote tu, aj o živote tam, za dúhou. A smejú sa..“ohovárajú“ svojich bývalých pánov a paničky, v čom to minule prišli oblečení, ako pribrali, že im karafiáty z vázičky pojedli podvečer srnky, a trochu žiarlia na svojich nástupcov…skrátka, je im veselo! Táto predstava ma popohnala aj k rozhodnutiu, aby som sa aj ja už konečne rozhýbala, a tých mojich, už v šiestich urničkách, zložila z ich miesta v našom dome a priniesla ich sem. Môžu si po večeroch prisadnúť k tým ostatným, a môžu ma ohovárať, koľko len chcú! Inak, táto predstava, teda podľa mňa, je ako liek, ako cesta, vďaka ktorej sa dá rýchlejšie oslobodiť od tých bolestných myšlienok zo strát svojich milovaných zvierat…oslobodiť sa, nie zabudnúť. A oslobodiť preto, aby sme mohli otvoriť svoje srdcia aj iným, ktorí tak veľmi potrebujú kúsok šťastia a toho otvoreného srdca.

Som nesmierne hrdá, že som mohla pomôcť, že som bola pri tom, keď Borievka vznikala…že sa to podarilo, že Bratislava má po dlhých rokoch také krásne a potrebné miesto, ako je cintorín pre zvieratá…že všetci, ktorí stratíte svojho štvornohého priateľa, ho nemusíte mať doma na polici, ako ja, ani v záhrade, ani niekde v lese…môžete mu dopriať dôstojné a krásne miesto na Borievke. Zájdite tam niekedy, sadnite si na lavičku, zavrite na chvíľu oči…a ak to bude podvečer, možno už na lúke budú sedieť zvieratká a debatovať o živote…a možno aj o tom vašom!

                                             

Prečo zvoliť zvierací cintorín

by BlogUncategorized

Ako miesto posledné odpočinku vášho domáceho miláčika

 

Strata milovaného domáceho maznáčika môže byť hlboko emocionálny a náročný zážitok. Puto, ktoré zdieľame napríklad s našimi psami, alebo mačkami, je často prirovnávané k rodinným príslušníkom. Keď príde čas rozlúčky, chceme si zmysluplným spôsobom uctiť ich pamiatku. Jednou z možností, ktorú mnohí majitelia domácich zvierat zvažujú, je pochovanie svojho psa alebo mačičky na zvieracom cintoríne. Tu je niekoľko dôvodov, prečo môže byť výber zvieracieho cintorína premysleným a upokojujúcim rozhodnutím.

Pietne miesto: Cintoríny zvierat sú navrhnuté s maximálnym rešpektom a starostlivosťou o domáce zvieratá. Ponúkajú krásne, dôstojné a pokojné prostredie v srdci zelene, kde môžete svojho psa alebo mačičku uložiť na odpočinok so cťou a úctou, ktorú si zaslúžia.

Trvalá pamiatka: Pochovanie zviartka na zvieracom cintoríne vám umožní vytvoriť trvalý pamätník pre vášho milovaného spoločníka. Môžete si vybrať personalizovaný náhrobný kameň alebo urnové miesto, ktoré slúži ako krásna pocta ich pamiatke.

Pokojné a krásne miesto na spomienky: Väčšina zvieracích cintorínov sa nachádza na pokojných a malebných miestach, často obklopených prírodou. Toto pokojné prostredie poskytuje oslobodzujúcu atmosféru pre vás, a aj ako miesto posledného odpočinku vášho domáceho miláčika.

Spoločnosť v posmrtnom živote: Pochovanie psa na zvieracom cintoríne môže poskytnúť pocit spoločnosti v posmrtnom živote. Váš pes bude obklopený inými domácimi miláčikmi a ich duše môžu spoločne nájsť útechu.

Podporujúca komunita: Mnohí majitelia domácich zvierat, ktorí si vyberajú zvieracie cintoríny, nachádzajú útechu v podpornej komunite svojich priateľov milovníkov. Budete medzi ľuďmi, ktorí chápu hĺbku vášho smútku a dokážu ponúknuť empatiu a podporu.

Právne predpisy: Pochovanie domácich zvierat upravuje zákon. Cintoríny zvierat ponúkajú legálnu a vyhovujúcu možnosť pre pohreby domácich zvierat.

Uchovanie spomienok: Cintorín zvierat zabezpečí, že miesto odpočinku vášho psa zostane zachované pre ďalšie generácie. Zabezpečuje rešpektovanie a ochranu pamiatky vášho domáceho maznáčika.

Návšteva a reflexia: Cintoríny zvierat majú často určené návštevné hodiny, čo vám umožňuje tráviť čas pri hrobe vášho psa, premýšľať o vašich spoločných chvíľach a nájsť útechu v tichu a srdci zelene.

Služby na mieru: Mnoho zvieracích cintorínov ponúka rôzne možnosti pochovávania, čo vám umožňuje vybrať si typ pohrebu, rakvy a náhrobného kameňa, ktorý najlepšie reprezentuje vášho psa či mačičku a váš vzťah.

Pokoj v duši: Vedieť, že váš pes je na krásnom, pokojnom a dobre udržiavanom mieste odpočinku, vám môže priniesť pokoj s vedomím, že ste si vybrali najlepšiu možnú možnosť pre jeho poslednú cestu.

Pochovať psa na zvieracom cintoríne je premyslená voľba, ktorá uctí pamiatku vášho domáceho maznáčika a poskytne vám miesto útechy a reflexie. Je to rozhodnutie urobené s láskou a rešpektom a umožňuje vám vytvoriť trvalú poctu vernému spoločníkovi, ktorý do vášho života priniesol toľko radosti a lásky. Cintorín zvierat zaisťuje, že pamäť vášho psa žije ďalej na mieste, ktoré oslavuje vaše spoločné puto a ponúka pohodlie v časoch smútku.

Ako pomôcť vášmu zvieratku, keď nadíde jeho čas

by BlogUncategorized

Rady pre uľahčenie odchodu

Aj keď neexistuje jednoduchý spôsob, ako sa pripraviť na stratu vášho chlpatého priateľa, existujú kroky, ktoré môžete podniknúť, aby ste tento proces trochu uľahčili vám, aj vášmu zvieratku. V tomto článku preskúmame spôsoby, ako uľahčiť prechod a poskytnúť vášmu štvornohému priateľovi lásku pohodlie, ktoré si pri prechode dúhovým mostom zaslúži.

Kvalitne strávený spoločný čas: Strávte plnohodnotný čas so svojím zvieratkom a vážte si každý okamih. Venujte sa obľúbeným činnostiam, robte dlhé prechádzky a urobte si čas na maznanie. Tieto spoločné chvíle vytvoria trvalé spomienky pre vás a vaše zvieratko.

Vytvorte príjemné prostredie: Uistite sa, že prostredie vášho domáceho miláčika je pohodlné a bezpečné. Poskytnite mu obľúbenú posteľ alebo deku spolu s hračkami a maškrtami, ktoré sa mu páčia. Známe prostredie mu môže pomôcť cítiť sa bezpečne a pohodlne.

Poraďte sa s veterinárom: Diskutujte o stave vášho zvieratka so svojím veterinárom. Veterinári môžu poskytnúť prehľad o zdraví vášho zvieratka a môžu vám pomôcť urobiť informované rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti, na konci jeho života.

Zvládnite bolesť a nepohodlie: Ak má váše zvieratko bolesti, úzko spolupracujte so svojím veterinárom, aby ste zvládli jeho nepohodlie. Určite sú dostupné lieky a terapie na zlepšenie kvality života vášho vášho v jeho posledných dňoch.

Emocionálna podpora: Hľadajte emocionálnu podporu pre seba a svoju rodinu. Môžete sa s vašimi emóciami podeliť s ľuďmi, ktorí už niečo podobné prežili. Kľudne vyhľadajte aj pomoc psychológa, ak je to potrebné. Pamätajte, že smútok je prirodzený a nevyhnutný proces.

Zachyťte spomienky: Urobte si fotografie a videá svojho zvieratka, aby ste si vytvorili trvalú spomienku. Takéto spomienky vám môžu priniesť útechu a pomôcť vám spomenúť si na radostné chvíle, ktoré ste spolu zdieľali. Diskutujte o situácii s deťmi: Ak máte deti, porozprávajte sa s nimi primerane veku o tom, čo sa deje. Buďte úprimní a súcitní a nechajte ich vyjadriť svoje pocity a rozlúčiť sa.

Naplánujte si rozlúčkový obrad: Zvážte zorganizovanie rozlúčkového obradu alebo spomienkovej slávnosti pre vaše zvieratko. Ten môže poskytnúť pocit istoty a plnohodnotného rozlúčenia a umožní vám to osláviť lásku a spoločnosť, ktorú vám priniesli do života.

Zostaňte prítomní: Buďte prítomní a k dispozícii pre vaše zvieratko počas jeho posledných chvíľ. Držte ich, hladkajte ich po srsti a hovorte upokojujúco, aby ste ich upokojili. Vaša prítomnosť im môže poskytnúť veľké pohodlie.

Zvážte eutanáziu: Keď sa kvalita života vášho zvieratka výrazne zníži, prediskutujte možnosť eutanázie s vašim veterinárom. Táto súcitná voľba umožňuje vášmu domácemu miláčikovi prejsť pokojne a bez utrpenia.

Rozlúčiť sa so svojím milovaným zvieratkom nie je nikdy ľahké, ale vykonaním týchto krokov môžete zabezpečiť, aby jeho posledné dni boli naplnené láskou, pohodlím a dôstojnosťou. Pamätajte, že každé zvieratko je jedinečné a váš vzťah s vaším s ním je výnimočný. Dovoľte si smútiť a liečiť sa vo svojom vlastnom tempe a vážte si spomienky, ktoré budú žiť vo vašom srdci. Vaše zvieratko bude mať vždy špeciálne miesto vo vašom srdci a jeho láska bude navždy vašou súčasťou.

Výber miesta posledného odpočinku

by BlogUncategorized

Čo zvážiť pri výbere miesta posledného odpočinku pre vášho zvieracieho priatela

Po skone nášho domáceho miláčika ostaneme postavení pred praktickú otázku, kam uložiť jeho pozostatky. Ak vynecháme, ako milovníci zvierat možnosť kafilérie – asanačné zariadenie, ostáva nám niekoľko možností. Vlastné zvieratko môžeme za určitých predpisov pochovať na vlastnom pozemku. Rovnako je skvelou voľbou pochovať ho na zvieracom cintoríne. Ďalšou možnosťou je spopolnenie a uloženie pozostatkov do urny. Či si urnu so spopolnenými pozostatkami ponecháte doma alebo uložíte na zvieracom cintoríne, je vaším osobným rozhodnutím a môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane emocionálnych, náboženských, duchovných a praktických hľadísk. Tu je niekoľko dôvodov, prečo sa niekto môže rozhodnúť neponechať si spopolnené pozostatky doma:

Náboženské alebo kultúrne presvedčenie: V niektorých náboženstvách a kultúrach existujú špecifické pokyny alebo zákazy uchovávať spopolnené pozostatky doma. Je dôležité rešpektovať a dodržiavať tieto presvedčenia, ak sú súčasťou tradície viery.

Emocionálna tieseň: Pre niektorých jednotlivcov alebo rodinných príslušníkov môže byť spopolnenie pozostatkov doma emocionálne stresujúce. Môže slúžiť ako neustála pripomienka straty, čím sa proces smútenia stáva náročnejším.

Praktické obmedzenia: V niektorých prípadoch môžu existovať praktické obmedzenia na uchovávanie spopolnených pozostatkov doma, napríklad obmedzený priestor alebo obavy o bezpečnosť a ochranu urny.

Kultúrne normy: V niektorých kultúrach je bežnejšie uložiť pozostatky na cintoríne alebo rozhádzať spopolnené pozostatky na konkrétnom mieste, ako je cintorín alebo miesto dôležité pre zosnulého. Dodržiavanie kultúrnych noriem a tradícií môže viesť jednotlivcov k tomu, že sa rozhodnú neponechať pozostatky doma.

Budúce spomienky: Jednotlivci alebo rodiny, ktorí počítajú s častým premiestňovaním alebo sťahovaním, môžu radšej neuchovávať spopolnené pozostatky doma kvôli problémom s ich prepravou a udržiavaním na rôznych miestach.

Rodinná dohoda: Je dôležité zvážiť želania a úroveň pohodlia všetkých členov rodiny. Ak sa v rodine nezhodnú na uchovaní pozostatkov doma, môže byť najlepšie preskúmať iné možnosti, ako je pochovanie na nejakom krásnom mieste určenom k prechádzkam, rozjímaniu a spomínaniu.

Súkromie a pohodlie: Niektorým jednotlivcom môže viac vyhovovať, keď majú určené pamätné miesto, ako je cintorín, kde môžu navštíviť a uctiť si zosnulého priateľa v pokojnom a súkromnom prostredí.

Nakoniec, rozhodnutie ponechať si spopolnené pozostatky doma alebo zvoliť inú možnosť by sa malo urobiť s dôkladným zvážením individuálnych presvedčení, rodinnej dynamiky a praktických okolností. Odporúča sa prediskutovať tieto záležitosti s rodinnými príslušníkmi a prípadne sa poradiť s veterinárom o dostupných možnostiach vo vašom okolí.

Ako sa vyrovnať so stratou domáceho miláčika

by BlogUncategorized

8 rád, ktoré vám pomôžu prejsť nekonečným smútkom.

Strata domáceho maznáčika môže byť neuveriteľne ťažký a emocionálny zážitok, ktorému mnohí z nás budú niekedy v živote čeliť. Naši chlpatí priatelia sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou našich rodín a ich odchod môže zanechať hlbokú prázdnotu. Vyrovnať sa so stratou psieho spoločníka je náročná cesta, no existujú kroky, ktoré môžete podniknúť, aby ste prekonali toto ťažké obdobie s láskou a starostlivosťou.

borievka_752A8264

1. Dovoľte si smútiť

Prvým a najdôležitejším krokom pri riešení straty vášho domáceho miláčika je dovoliť si smútiť. Pochopte, že vaše pocity smútku, hnevu a dokonca viny sú úplne normálne. Váše zvieratko nebolo len domácim miláčikom, ale verným priateľom a členom vašej rodiny. Je v poriadku plakať a prejavovať svoje emócie.

2. Vytvorte si trvalú spomienku

Uctiť si pamiatku vášho zvieratka môže byť terapeutickým spôsobom, ako sa vyrovnať so stratou. Zvážte vytvorenie pamätníka na jeho počesť. Môže to byť malá záhradka, sádrový alebo atramentový odtlačok, personalizovaná tabuľa alebo dokonca aj album plný láskyplných fotografií a spomienok. Mať špeciálne miesto alebo tvralú spomienku na pamiatku vášho zvieratka Vám môže priniesť do duše pokoj a pohodlie.

3. Nebojte sa vyhľadať podporu a pomoc

Nemajte obavy osloviť priateľov a rodinu, ktorí chápu puto, ktoré ste zdieľali so svojím zvieratkom. Počas tohto ťažkého obdobia Vám môžu poskytnúť emocionálnu podporu a pochopenie. Pre tých, ktorí nevedia nájsť útechu v rozhovore s blízkymi, sú k dispozícii aj všeobecné linky na podporu duševného zdravia, ako napríklad: Linka dôvery Nezábudka, Krízová linka pomoci, alebo Senior linka.

4. Starajte sa o seba

Smútok si môže vybrať daň na našej fyzickej a emocionálnej pohode. Uistite sa, že budete aj naďalej dobre jesť, cvičiť a dostatočne odpočívať. Starostlivosť o seba je nevyhnutná, keď prechádzate procesom smútenia.

5. Zvážte poslednú rozlúčku

Dať svojmu štvornohému priateľovi posledné zbohom formou pohrebu, alebo malej rozlúčkovej ceremónie či rituálu na mieste plnom rešpektu a úcty môže mať vysoko uspokujujúci až katarzný účinok. Jednoduchým pohrebom, rozptýlením popola vášho zviaratka na zmysluplnom mieste alebo spomienková slávnosť s priateľmi a rodinou na zvieracom cintoríne je niečo, čo plnohodnotne vystihuje aké silné putá dnes dokážeme so svojimi miláčikmi vytvoriť a ako si uchovať v srdci pocit vďaky a úcty.

6. Udržujte spomienky vášho miláčika nažive

Spomeňte si na šťastné chvíle, ktoré ste zdieľali so svojím zvieratkom. Zdieľajte príbehy, pozerajte si fotografie a spomínajte na chvíle, ktoré vám priniesli radosť do života. Udržiavanie ich pamäti pri živote vám môže pomôcť uzdraviť sa a oceniť pozitívny vplyv, ktorý mali na váš život.

7. Zvážte opätovnú radosť z nového priateľa (keď budete pripravení)

Cesta za smútkom každého človeka je jedinečná a neexistuje správny alebo nesprávny čas na zváženie privedenia nového zvieratka do vášho života. Keď ste emocionálne pripravení, premýšľajte o adopcii ďalšieho chlpatého priateľa. Aj keď nové zvieratko nikdy nenahradí to, o ktorého ste prišli, môže vám do života vrátiť novú radosť a spoločnosť.

8. V prípade potreby vyhľadajte odbornú pomoc

Smútok môže byť ochromujúci. Ak zistíte, že sa s ním nedokážete svojpomocne vyrovnať, môže byť užitočné porozprávať sa s terapeutom alebo poradcom, ktorý sa špecializuje na psychické traumy alebo poradenstvo pri depresii. Nebojte sa vyhľadať psychológa, ak to bude potrebné.

Každopádne strata milovaného zvieratka je jednou z najnáročnejších životných skúseností. Je dôležité si zapamätať, že liečenie si vyžaduje čas a neexistuje žiadna pevná časová os pre trvanie smútku. Cesta každého človeka je jedinečná a je dôležité, aby ste si dopriali priestor a čas potrebný na uzdravenie.

Nakoniec, spomienka vášho psa bude žiť vo vašom srdci a láska, ktorú ste zdieľali, zostane drahocennou súčasťou vášho života.

Pomôžme deťom vyrovnať sa so stratou domáceho maznáčika

by BlogUncategorized

Je dôležité pochopiť ich smútok a poskytnúť im podporu.

Strata domáceho maznáčika môže byť pre deti srdcervúcou a náročnou skúsenosťou. Domáce zvieratá majú často špeciálne miesto v srdci dieťaťa, poskytujú mu spoločnosť, lásku a pocit zodpovednosti. Keď milované zvieratko zomrie, deti môžu mať problém pochopiť a spracovať svoj smútok. V tomto článku sa pozrieme na to, čo môžu deti prežívať, keď sa vyrovnávajú so smrťou domáceho maznáčika, a ponúkneme návod, ako im pomôcť prekonať toto ťažké obdobie. 

borievka_752A8275

Pochopenie detského smútku:

Zmätok a šok: Keď sa deti dozvedia o smrti svojho domáceho maznáčika, môžu spočiatku reagovať zmätene alebo šokovane. Môžu mať ťažkosti s pochopením definitívnosti smrti, čo vedie k otázkam, kedy sa domáce zviera vráti alebo prečo sa to stalo. Nie je ojedinelé, že dieťaťa sa to na prvý pohľad ani nedotkne, nebojte sa nemáte doma malého “necitu”. V šoku len vytesňuje túto informáciu, vzhľadom na to, že je to príliš veľké sústo na psychiku a spracovanie takej straty.

Smútok a strata: Deti často cítia hlboký pocit smútku a straty. Môžu plakať, stiahnuť sa zo svojich zvyčajných aktivít alebo prejaviť svoj smútok prostredníctvom zmien v správaní.

Vina: Niektoré deti môžu mať pocit viny, najmä ak sa cítia zodpovedné za smrť svojho domáceho maznáčika. Môžu sa pýtať, či nemohli urobiť niečo inak, aby tomu zabránili.

Hnev: Smútok sa môže prejaviť ako hnev, pričom deti vyjadrujú frustráciu nad domácim miláčikom, ktorý ich opustil, alebo nad okolnosťami smrti.

Strach z budúcej straty: Deti môžu mať strach zo straty iných blízkych, vrátane rodinných príslušníkov, kvôli ich novoobjavenému chápaniu smrteľnosti.

Ako pomôžeme deťom vyrovnať sa:

Otvorená komunikácia: Povzbudzujte svoje dieťa, aby otvorene vyjadrilo svoje pocity. Dajte im vedieť, že je v poriadku byť smutný alebo nahnevaný a že ste tu, aby ste ich vypočuli a podporili. Odpovedajte na ich otázky úprimne a jemne a používajte jazyk primeraný veku. Nechajte im čas.

Vytvorte pamätnú spomienku: Spoločne vytvorte pamätník pre domáceho maznáčika, ktorý môže poskytnúť pocit uzavretosti. Môže to byť fotorámik, fotoalbum, kresba alebo zasadenie stromu či kvetov na pamiatku vášho domáceho maznáčika.

Zdieľajte si príbehy: Zdieľajte si príbehy a pekné spomienky na domáceho maznáčika. To môže pomôcť vášmu dieťaťu zapamätať si pozitívne skúsenosti a cítiť pocit spojenia aj po tom, čo zviera zmizne. S každou slzičkou a úsmevom na peknú spomienku sa mu kus srdiečka uzdraví.

Vytvorte si rutinu: Udržiavanie zmyslu pre rutinu a normálnosť môže byť pre deti v čase smútku upokojujúce. Dôslednosť v každodenných činnostiach môže poskytnúť stabilitu a istotu.

Podporujte vyjadrovanie: Podporujte kreatívne spôsoby vyjadrenia smútku, ako je kreslenie, písanie alebo rozhovor s dôveryhodným dospelým alebo poradcom.

Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa smútok vášho dieťaťa prehlbuje alebo výrazne narúša jeho každodenný život, zvážte vyhľadanie pomoci detského psychológa alebo poradne. Ak je dieťa staršie a nechce s vami zdieľať svoje obavy a emócie (na čo má plné právo a nemali by ste ho do toho nútiť) sprostredkujete mu, že môže využiť anonymnú linku pomoci: Linka detskej pomoci. Ostaňte tu preňho s plným pochopením, ak sa rozhodne vám opätovne zdôveriť.

Zvážte zaobstaranie si ďalšieho domáceho maznáčika: Aj keď to nie je rozhodnutie, ktoré by sa malo robiť na ľahkú váhu, niektoré rodiny zistia, že privedenie nového domáceho maznáčika do ich života po primeranom období smútku môže pomôcť deťom uzdraviť sa a naučiť sa opäť milovať zvieratá a starať sa o ne.

Strata domáceho maznáčika je hlboká skúsenosť a je nevyhnutné si uvedomiť, že deti smútia svojím jedinečným spôsobom. Tým, že im ponúknete porozumenie, podporu a bezpečný priestor na vyjadrenie emócií, môžete svojmu dieťaťu pomôcť zorientovať sa v procese smútenia a časom nájsť spôsob, ako si na svojho milovaného maznáčika zaspomínať s láskou a láskou.
​